MmadụUgbo

Gladiolus: na-elekọta ma na-akọ ihe. Ndụmọdụ si n'aka ndị ọrụ ugbo nwere ahụmahụ

Obi ụtọ nke oge a (ilekọta na ịzụlite ha - ụdị ihe ịma aka maka onye ọ bụla na-amalite ọrụ ubi) na-arụpụta ọtụtụ afọ nke ọrụ nhọrọ. Ihe dị iche iche dị iche iche bụ ebe ọnụnọ nke ike na-adịghị ike dị, nakwa dịka mkpịsị ụkwụ na-acha ọkụ na okooko osisi ndị nwere akụkụ dị mma. Taa, ihe niile agbanweela n'ụzọ dị ịrịba ama: ọkpụkpọ ahụ dị ike karị ma ugbu a, ha nwere ike ijidesi ịdị arọ nke nnukwu ụda na ugboro abụọ. Otutu uzo di iche iche nwere otutu ndi ozo choputara corollas nke nwere ihe ruru elekere 14 na ihe kariri. Mkpụrụ osisi ahụ gbanwekwara ọdịdị ha ma bụrụ ndị e mebiri emebi, nke nyere ha mma na nhazi.

Gladiolus: na-elekọta ma na-akọ ihe

N'ogige ọ bụla, okooko osisi ndị a, karịa ihe niile, na-achọsi ike na ọnọdụ na ọkụ. Ha chọrọ nchebe zuru oke site na ikuku nke ifufe na oke ọkụ ọkụ. Na ugwu nke ebe ugwu, ebe ha tolitere, otú ahụ ka ha na-enwetakwu ìhè. N'ebe ndịda Russia, gladioli nwere ike ịnagide ntakịrị ihe nkedo, mgbe ha na-ejide ihe onwunwe ha pụrụ iche. Tụkwasị na nke a, osisi ndị a dị oké njọ na ala. Ha chọrọ ala na-adịghị ọcha, nke ọma na-adabere na ntakịrị acidity. Na ala ndị ọzọ gladioli na-arịakarị ọrịa na oge ntoju njọ.

Site n'inwe corms osisi a na-amalite ịkụ n'ihu n'ihu oge, ihe dị ka izu abụọ ma ọ bụ atọ. Emekarị nke a na mmalite nke April. Gladiolus, nlekọta na ịme ihe nke - usoro nsogbu, ga-ehichachaa akpịrịkpa tupu ọdịda. N'okwu a, osisi ahụ ga-emepe ụbọchị ole na ole gara aga. Na mgbakwunye, usoro a ga-achọpụta ntụpọ na-akụ ihe na ụfọdụ ọrịa.

A na-etinye corms na-ekpochapụ n'ebe ọkụ na-ekpo ọkụ ma na-echere ruo mgbe obere bumps nke usoro mgbọrọgwụ ahụ gosipụtara na ala ha. Tupu akuku, ha ga-etinye ya n'ime ngwọta manganese na-adịghị ike, a pụkwara ịkụ ya n'ala. Mee nke a n'etiti etiti mmiri ma ọ bụ n'oge oyi, mgbe ụwa dị ọkụ, ọ ga-apụkwa na oyi.

Osisi gladioli, nlekọta na ịzụlite ya bụ ihe na-adọrọ mmasị na nke na-adọrọ adọrọ, ruo na omimi nke 2 ruo 5 sentimita (dabere nha nke bọlbụ ahụ). Ebe dị anya n'etiti bulbs ekwesịghị ịbụ ihe na-erughị 15 centimeters.

Ịgbara na mgbakwasa elu

E kwesịrị icheta na osisi ndị a chọrọ nlekọta kwesịrị ekwesị. N'igwe na-ekpo ọkụ ma na-ekpo ọkụ, ọ dị ha mkpa inwe nnukwu mmiri. Nke a bụ n'ihi akwa akwa nke mgbọrọgwụ. Na mgbakwunye, mgbe ịchacha ya ọ bara uru ịtọghe ma kpuchie ala gburugburu okooko.

Otu n'ime ajụjụ ndị kachasị mkpa na usoro nke na-eto eto ndị a bụ ihe ndị na-esonụ: esi edo nri gladioli ahụ? N'ụzọ bụ isi, ha chọrọ ụdị atọ fatịlaịza:

  • Nitrogen - na mmalite, tupu ọdịdị nke ezigbo epupụta;
  • Complex - rue mgbe ọdịdị nke akwụkwọ nke isii;
  • Phosphate-potassium nri - na oge nke inflorescence.

Mgbe ndị Gladiolus na-ama okooko, ọ bụ ihe a na-apụghị ichefu echefu! Ụdị ịma mma dị otú ahụ bụ ụgwọ ọrụ zuru oke nye onye ọ bụla na-elekọta ubi, bụ onye were ọrụ siri ike nke na-eto eto. Otú ọ dị, a ghaghị icheta ya na gladioli nwere nnukwu ihe ọmụma. Ọ bụ ya mere ị ga-eji chebe ịma mma ha ka ha kee aka na obere osisi.

Similar articles

 

 

 

 

Trending Now

 

 

 

 

Newest

Copyright © 2018 ig.unansea.com. Theme powered by WordPress.